V kúpeľoch stúpa počet samoplatcov, záujem je najmä o kratšie pobyty

Ako vyplýva zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), počet ľudí odliečených v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti každoročne rastie, a to najmä zásluhou tuzemských pacientov, ktorí si pobyt platia sami. Dospelí Slováci vlani najčastejšie podstúpili kúpeľnú liečbu pre choroby pohybového ústrojenstva, deti boli v kúpeľoch najmä kvôli netuberkulóznym chorobám dýchacích ciest. Kúpele však ponúkajú aj ďalšie služby, ktoré by mohli zlepšiť situáciu v nedostatočnom počte lôžok pre pacientov vyžadujúcich si včasnú rehabilitáciu.

 

V roku 2018 ukončilo liečebný pobyt v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti spolu 179 213 pacientov (oproti 168 013 v roku 2017). Z toho bolo 145 830 občanov SR (81 %) a 33 383 cudzincov (19 %). V porovnaní s rokom 2009 sa celkovo zvýšil počet odliečených pacientov až o 33,8 %, avšak klesol počet prenocovaní, pretože samoplatiaci klienti uprednostňujú kratšie pobyty. Poklesol aj počet odliečených cudzincov (o 6,4 %). „Slováci do svojho zdravia investujú stále viac, čo sa prejavilo aj v kúpeľoch nárastom klientov, ktorí sú samoplatcovia,“ hovorí Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ NCZI..

Zmeny v štruktúre návštevníkov

„Čoraz väčší záujem je o krátkodobé liečebné pobyty s dĺžkou trvania do 7 dní, ktoré vlani tvorili najväčší podiel, až 34 %, čo je o 9 percentuálnych bodov viac ako v roku 2009,“ dopĺňa Blaškovitš. Naopak, najväčší pokles bol pri pobytoch s dĺžkou trvania 15 až 21 dní (o 8 percentuálnych bodov oproti roku 2009). U cudzincov prevažujú krátkodobé pobyty (takmer 82 % je s dĺžkou trvania do 14 dní).

Dospelým pacientom bola najčastejšie kúpeľná liečba indikovaná pre choroby pohybového ústrojenstva (70 %), pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest (14 %) a choroby obehového ústrojenstva (6 %). Z diagnóz prevažovali poruchy medzistavcových platničiek (20 %), dorzopatie (16 %) a bolesti chrbta (12 %). Od roku 2009 došlo k najväčšiemu nárastu pri netuberkulóznych chorobách dýchacích ciest (z 5 391 na 19 485) a pri chorobách pohybového ústrojenstva (z 59 953 na 95 598).

Detskí pacienti boli v rámci kúpeľnej starostlivosti liečení najmä pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest (53 %), choroby pohybového ústrojenstva (25 %), nervové choroby (9 %) a kožné choroby (5 %). Najčastejšie diagnózy, pre ktoré lekári posielajú deti do kúpeľov, sú skolióza (18 %), astma (17,2 %) a vazomotorická a alergická nádcha (16 %). Vlani bolo v kúpeľoch odliečených 8 409 detí. Rovnako ako u dospelých sa aj pri deťoch zaznamenal najväčší nárast pri netuberkulóznych chorobách dýchacích ciest (z 3 089 v roku 2009 na 4 480 v roku 2018).

V roku 2018 sa v našich kúpeľoch liečilo 33 383 cudzincov (19 % zo všetkých odliečených). Najväčšie zastúpenie mali obyvatelia Českej republiky (42 %), nasledujú Nemci (13 %), Izraelčania (13 %), Rusi (7 %) a Rakúšania (5 %). Až 95 % z nich sa liečilo na choroby pohybového ústrojenstva.

Kúpeľná starostlivosť na Slovensku

Na Slovensku sa za prírodné liečebné kúpele a miesta kúpeľnej liečby považujú zariadenia spĺňajúce podmienky dané Zákonom č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách. Podľa tohto zákona Ministerstvo zdravotníctva SR udelilo povolenie na prevádzku 30 prírodným liečebným kúpeľom a  kúpeľným liečebniam. „Slovenské kúpeľníctvo podlieha prísnej legislatíve a kontrole, kúpeľné zariadenia, ak chcú mať štatút liečebných kúpeľov, musia poskytovať kvalitnú medicínsku starostlivosť zameranú na rekonvalescenciu a rehabilitáciu s preukázateľnými zdravotnými benefitmi,“  spresňuje Zálešáková.

 

Liečebné kúpeľníctvo má tri základné piliere

  1. zlepšenie kvality života pre chronicky chorých pacientov (napr. ischemická choroba srdca, osteoartróza, reumatické choroby,  psoriáza, astma a iné)
  2. Primárna preventívna zdravotná starostlivosť (napr. programy ako zdravý chrbát či obezita pre samoplatcov s príspevkom VšZP)
  3. Včasná intenzívna rehabilitačná starostlivosť (cievne mozgové príhody, poúrazová starostlivosť, pooperačná starostlivosť) – prebiehajú rokovania s MZ SR a zdravotnými poisťovňami na zvýšenie počtu pacientov

 

„Keď hovoríme o trendoch v kúpeľníctve, musíme spomenúť nárast samoplatcov, ktorí využívajú pobyt v kúpeľoch ako formu uvedomelého preventívneho správania sa s cieľom udržania kvality života v dobrom zdraví,“ hovorí Zálešaková. Slovensko má však podľa nej málo rehabilitačných ústavov a rehabilitačných lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti na rozdiel napríklad od Českej republiky. „Napríklad v prípade cievnych mozgových príhod je včasná rehabilitácia naliehavá, slovenské kúpele ju vedia poskytnúť, program podporuje aj MZ SR ako efektívne a takmer okamžité riešenie pre tento naliehavý problém. Avšak pri rokovaniach o cene s poisťovňami zatiaľ nie je dohoda,“ dopĺňa Zálešáková.